Blog

Dnešný deň príde len RAZ…

Dnešný deň príde len RAZ…

 

Mnohí z nás majú svoj obľúbený citát, motto, ktoré ich denne sprevádza. Tým mojím je výrok Schopenhauera: „Vždy by sme mali mať na pamäti, že dnešný deň príde len raz a už sa nikdy nevráti.“

Nie je nič neobvyklé na tom, ak sa denne ženieme za naším cieľom a nestačíme si všímať to pekné, čo sa nám aktuálne deje. Bojíme sa, čo bude zajtra, o týždeň, o mesiac. Zamestnávame si hlavu myšlienkami, ktoré nás zväzujú a nedovoľujú nám tešiť sa z aktuálnej chvíle, vďaka čomu sa ukracujeme o to príjemné. Čo ak to nepotrvá dlho? Čo ak teraz lietam vo výškach, v siedmom nebi, a čím vyššie budem, tým hlbšie padnem? Veď sa vraví, že bohovia nemajú radi, ak sa my, smrteľníci, príliš tešíme a užívame si.

Pri zamyslení sa nad týmto výrokom som si uvedomila, že nemá zmysel sa vopred niečím trápiť a ukracovať sa o krásne chvíle. Je škoda brzdiť sa v eufórii zo splneného sna v obave, že o pár dní mi niekto povie, že toto je len začiatok a pokračovanie je možné len cez tú najtŕnistejšiu cestu. Obávať sa, že nás dostihne niečo vážne. Prečo by v našich životoch mala prevládať úzkosť a strach z budúcnosti? Veď nikto z nás nevie, čo ho čaká. Možno príde niečo, čo nás zrazí na kolená a možno príde niečo ešte krajšie. Prečo by sme si mali ukrajovať z radosti, z chvíľ strávených s milovaným človekom, zo splneného sna, dosiahnutia prvej priečky rebríka, ktorý vedie ďalej na ceste za naším cieľom? Prečo by obavy a čierne myšlienky mali vyhrávať v súboji s radosťou a pokojom 90:10? Prečo by to nemohlo byť aspoň 50:50, v lepšom prípade 30:70 pre radosť?

Dobré i zlé by malo byť vyvážené. Ak sa dnes teším, že operácia dopadla dobre, nebudem si v duchu neustále prehrávať možné scenáre liečby, ktorá ma ešte čaká. Budem sa tešiť z tohto dňa, že je všetko, v rámci možností, v najlepšom poriadku. Možno nás naozaj toho čaká veľa. Ďalšia operácia z mnohých, bolestivá  rehabilitácia, dlhá liečba, niekoľkotýždňová PN-ka. Nedá sa na to zabudnúť, človek nemôže žiť bez toho, aby plánoval, rozmýšľal, živil, obával sa, najmä, ak je zodpovedný aj za rodinu, za deti. No môže sa tešiť, že za ním deti prišli, že vidí radosť v ich očiach, že sa po narkóze prebral a môže sa pohnúť. Že bude môcť bojovať a znovu sa vrátiť do života, vďačný, že nedopadol horšie a nestratil všetko, čo miluje. Ak človek verí, vždy sú možnosti. Vždy nám môže niekto pomôcť, vždy sa môže celá situácia vyvŕbiť celkom inak, ako to vyzerá v danom momente.

A čo ak sme v práci len dočasne? Môže sa nám tam neskutočne páčiť, môžeme byť spokojní, cítiť sa naplnení, no predsa vieme, že len zastupujeme niekoho, kto sa raz vráti. Znovu nás navštevujú obavy, čo potom. Ako si zvykneme na novú prácu, nové povinnosti, nových kolegov? Prečo sa trápiť teraz? Prečo si neužívať každý deň taký, ako prichádza? Plnými dúškami. Možno si nás nechajú a zmluvu nám predĺžia. Možno je to pre nás príležitosť naučiť sa niečo nové a vylepšiť si svoje zručnosti, zapracovať na slabších stránkach, ktoré budeme potrebovať vo vysnenej práci. Možno nájdeme niečo ešte lepšie, ako máme teraz. A možno, keď príde čas opustiť všetko, na čo sme si zvykli, uvedomíme si, že sme pripravení, vyzretí. Zistíme, že to, čo sme vybudovali, sa nestratí. Ani priatelia, ktorých sme si tam našli.

Schopenhauerov výrok môžeme aplikovať aj na situácie s nevyliečiteľne chorými. Čo ak je dnešný deň tým posledným? Čo ak si poviem, že nepôjdem pozrieť mamku, starého otca, tetu do nemocnice, či k nim domov, pretože mám toho veľa, som príliš unavený z práce, nechce sa mi? Čo ak zistím, že práve dnešný deň bol ten, ktorý sa už nikdy nevráti, hoci by som si to nesmierne želal?

Naučme sa žiť naplno. Užívať si každý deň plnými dúškami, prijímať najmä to pekné, aj maličkosti, nevytvárať si možnú budúcnosť, ktorá môže byť horšia, alebo práve naopak, oveľa, oveľa lepšia ako predpokladáme. Neukracujme sa o radosť a neprežívajme obavy dvojnásobne dlhšie, ako je potrebné. Tie dostanú priestor v situácii, keď budú opodstatnené. A potom budeme môcť čerpať z dní, keď sme im nedali šancu.

A najmä… neodkladajme niečo, čo môžeme urobiť už dnes. Vdychujme svieži vzduch prichádzajúcej jari, vyberme sa na prechádzku, povedzme nášmu blízkemu, že ho ľúbime. Pretože tento deň skončí a v ten nasledujúci už túto možnosť nemusíme mať. Ochudobníme sami seba o to najcennejšie, čo máme k dispozícii. Aktuálny okamih. Dnešný deň.

Autorka článku: © Simona Kutišová

Zuzana Valábková
Dnešný deň príde len RAZ...   Mnohí z nás majú svoj obľúbený citát, motto, ktoré ich denne sprevádza. Tým mojím je výrok Schopenhauera: „Vždy by sme mali mať na pamäti, že ...